"Prečo som sa, ja debil, stal učiteľom?" alebo Ako vidím štrajk ja (fejtón)

Autor: Roman Vaňo | 25.1.2016 o 19:45 | (upravené 26.1.2016 o 10:26) Karma článku: 6,23 | Prečítané:  330x

     Dnes nám oficiálne začala jedna z najočakávanejších udalostí, ktorá prinesie opäť ťažké zárobky vydavateľstvám bulvárnych plátkov, nehovoriac o mediálnych obroch, ktorý si tak isto zgustnú na snahe ľudí posunúť Slovensko ďalej.

     Áno, hovorím o tom, o čom všetci. O štrajku učiteľov a učiteliek. Osobne si však myslím, že je to smutné, priam úbohé. Teraz však nemyslím štrajk, mám na mysli jeho podtext, udalosti a príčiny jeho vzniku. Viem, že je to teraz absolútne nemoderné, snáď priam absurdné, lež pre mňa bol učiteľ vždy akousi osobnosťou, dakedy až vzorom. No hej, zažil som aj učiteľku, ktorú si dovolili žiaci na hodine opľuť, a tak skončila na psychiatrií. Ale v mojej ére to bolo skôr výnimočné. Aj tie pľuvance, aj tá psychiatria. Doba sa mení, a mám taký pocit, že učiteľstvo ako také začína byť na úrovni verejnoprospešných prác. Deti, nadnesene nazvané študenti, majú práv viac ako polícia. Vyzerá to teda ako z grotesky: V súdnej sieni končí pojednávanie, páchateľ vykradol pumpu a obchod, sudca udrie kladivom a hovorí "... a za tento skutok je obžalovaný odsúdený na 250 hodín učenia 8. a 9. ročníka na Základnej škole Sama Czambela v Slov. Ľupči" Obžalovaný zbledne, začne vykrikovať, že je nevinný, že je to príliš vysoký trest, že nič neukradol až kým ho nevyvedú zo súdnej siene....

     ... S tým rozdielom, že učiteľ si toto povolanie vyberá, pretože chce, ešte možno celý nevedomý a nadšený, pomáhať a zvelebovať budúcnosť svoju a svojho okolia. Keď však príde po rokoch jeho prvý deň v škole, len kyslo preglgne. Čo teraz? Pokračovať, či skončiť? Keď skončí, môže robiť kariéru obchodníka (rozumej pokladňa v Lidli) poprípade osviežiť vedomosti zo strednej a začať sa venovať oprave elektrospotrebičov. A tak to teda skúsi nejako vydržať v školstve. 

   Hrozné, nie? Že to niekto musí v školstve VYDRŽAŤ. Väčšinou sme museli vydržať my, žiaci... No mne škola dala veľa. S rukou na srdci prehlasujem, že bez školy, učiteľov, učiteliek a vychovávateliek by som nikdy nebol tam, kde som. Nielen, že by ste nemohli čítať to, čo teraz píšem, ale aj keby som sa niekde náhodou písať naučil, nikdy nikto by sa nedozvedel o tom najdôležitejšom, čo mám; a to nie iba ja, ale aj väčšina, čo išla do štrajku a čo podporuje zámer učiteľov, a tým je vlastný názor. Pretože to je to, čo predovšetkým škola učí. Mať na všetko vlastný názor! A tak sa, milí učitelia a milé učiteľky, nevzdávajte a pokračujte v tom, čo ste začali. A snáď aj politici (alebo za nimi stojaca šedá eminencia) uznajú, že aj oni sú vlastne vďaka svojim učiteľom práve tam, kde sú..

Roman Prosimír Vaňo

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?