O výletoch, magnetkách a lístku na bus (fejtón)

Autor: Roman Vaňo | 20.5.2016 o 0:55 | (upravené 20.5.2016 o 1:01) Karma článku: 4,72 | Prečítané:  609x

     Včera sme sa s Kikou vrátili z „dovolenky“. Bol to vlastne iba taký výlet, boli sme pozrieť jej rodinu, žijúcu v Čechách. Nemám rád tieto výlety. Vlastne, nielen tieto, ale výlety celkovo...

      Ono, výlet ako taký je skvelá vec. Človek spozná nové miesta, nových ľudí, nové pivá; čo však nemám rád, všetko to stojí obrovské množstvo peňazí. Teraz nemyslím návštevu hypermoderného obchodného strediska, kde za kus zošitej látky, ktorá tri razy obletí zemeguľu pýtajú priemerný Slovenský plat; ani pokrm v reštaurácií, kde rovnako veľa zaplatím za ledva viditeľnú kôpku neznámej hmoty podanú na tanieri pre obra. Teraz myslím len takú obyčajnú, v našom prípade, tradičnú českú večeru s nápojom, kúpu pamätnej magnetky alebo natankovanie dostatku paliva na povozenie sa po meste bez potreby MHDčky.
     Pre Čecha, Nemca či Rakušana to problém nerobí. Dokonca si myslím, že si ani nevšimnú, že by im niečo zmizlo z účtu. Pre nás, Slovač, je to však na zaplakanie. Pre nás, nižšiu vrstvu. Pre nás, priemer.

     Nezriedka sa zamýšľam nad tým, či sa dá zmeniť na Slovensku vrstva? Alebo aspoň dostať za kvalitne odrobenú prácu adekvátnu plácu? Ja som robil minulí rok vedúceho obchodu za dve eurá na hodinu v hrubom. Problém bol asi to, že, očividne, som bol vedúcim iba na papieri. Ale aj tak. Dve eurá? Za deň, čo bola najčastejšie 12ka, som mal 24€. V hrubom. V čistom to je 19,20€. Mojich dvanásť hodín života bolo cenených rovnako ako spiatočný lístok na autobus z Banskej Bystrice do Bratislavy (...a pritom, tá cesta trvá len osem, maximálne desať hodín!). Pán Boh vie, ako je cenená táto cesta pre vodiča toho autobusu. Snáď rovnako, ako sú cenené hodiny života ostatných Slovákov. Slovom, podpriemerne. To vedie k ďalšej úvahe, prečo je to tak? Je to spravodlivé?
     Je. Prečo? To je už otázka pre každého z voličov nás...

     Raz som čítal krásnu múdrosť: Nadriadený platia zamestnancom len toľko, aby neodišli a zamestnanci pýtajú iba toľko, aby ich nevyhodili. Tak to bolo aj v mojom prípade. Až na to, že som odišiel. Totiž, aj keď sa to zdá neuveriteľne, mojich dvanásť hodín som si cenil viac ako na 20 evri.

     Bohužiaľ, nie na dlho. Teraz s Kikou rozmýšľame, že pôjdeme do zahraničia. Tam si hodinu aj „obyčajného smrteľníka“ vážia aspoň na toľko, že mu z platu sem-tam, (ale skôr sem ako tam) vyjde na ten výlet. A môže si na ňom dovoliť aj večeru, aj magnetku, aj benzínu, nafty či LPGčka . A nakoniec mu ostane aj na tú cestu z Bratislavy do Bystrice a naspäť...

Roman Prosimír Vaňo 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?